|
Študoval na bratislavskom ev. lýceu, kde sa zapojil do štúrovského hnutia. Predseda Spoločnosti reči a literatúry československej (1829 – 30), farár v Pezinku. Básnické prvotiny publikoval v Tatranke Juraja Palkoviča. Vzorom mu bola nem. Biedermayerovská poézia. Autor duchovných piesní a modlitieb – Písne k uvítání a k posvěcení zvonu (1863), Písně k památce posvěcení chrámu, veže i zvonu (1870). Vystúpil proti štúrovskej kodifikácii, ale koncom 60. rokov štúrovskú slovenčinu prijal a stal sa horlivým prispievateľom Národných novín. Množstvo článkov a úvah publikoval v cirkevných časopisoch (Cirkevné listy, Stráž na Sione). Rozhorčene vystúpil proti zatvoreniu MS a slovenských gymnázií. |