Ľudovít Molnár


* 2. 7. 1940 Spišská Nová Ves
V7. 5. 1998 Pezinok 

vedec, hydrológ, publicista, pedagóg

     Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave ukončil v roku 1962. Kandidátsku dizertačnú prácu na tému Analýza zrážko-odtokových vzťahov obhájil v roku 1970 na Ústave hydrológie SAV. Po niekoľkých rokoch práce na ústave odišiel pracovať do Lusakyv Zambii, kde bol v rokoch 1974 až 1979 riaditeľom Výskumného odboru vodných zdrojov Národnej rady pre vedecký výskum, ako i členom zambijskej Štátnej komisie pre plánovanie. Po návrate domov uplatnil svoje medzinárodné skúsenosti ako vedecký tajomník (1979 až 1990), a neskôr ako predseda (1990 – 1992) Československého výboru pre hydrológiu. Po vzniku Slovenskej republiky, bol naj mä vďaka jeho aktivite ustanovený Slovenský výbor pre hydro lógiu – Národný komitét pre Medzinárodný hydrologický program UNESCO, ktorého bol predsedom až do svojej smrti. Veľmi aktívne sa venoval medzinárodnej spolupráci hydrológov v rámci UNESCO. Bol koordinátorom projektu Hydrológia horských oblastí v rámci Medzinárodného hydrologického programu (MHP) UNESCO. Jeho práca na pôde UNESCO bola ocenená zvolením za viceprezidenta Medzivládnej rady MHP UNESCO v rokoch 1990 – 1992. Od roku 1993 bol členom Predsedníctva Slovenskej komisie pre UNESCO. Bol editorom viacerých odborných publikácií, ktoré vydalo UNESCO a organizátorom mnohých medzinárodných vedeckých konferencií, workshopov a seminárov. Prednášal na postgraduálnych hydrologických kurzoch UNESCO v Moskve a v Prahe.
     Vo svojej vedeckej práci na Ústave hydrológie SAV sa v prvých rokoch venoval zavádzaniu metód modelovania zrážkoodtokových procesov pomocou v tej dobe nastupujúcich počítačov a po návrate z Afriky hlavne problematike experimentálneho hydrologického výskumu, dynamike zložiek vodnej bilancie a problematike horskej hydrológie. Spoločenské zmeny po roku 1989 sa stali významým impulzom i pre rozvoj jeho organizačných aktivít na domácom poli. V rokoch 1991 – 1992 bol zástupcom riaditeľa Ústavu hydrológie SAV. Svoje bohaté skúsenosti a invenciu začal uplatňovať i v celoakademickom meradle, spočiatku ako predseda Rady vedcov SAV (1992 – 1994) a od roku 1994 ako člen Predsedníctva, resp. od roku 1995 ako podpredseda SAV. V rokoch 1992 – 1994 bol členom Rady pre vedu a techniku pri vláde SR.