 |
|
|
|
 |
 |
Hoci jeho otec pochádzal z Českých Budějovíc, Milan Mlsna sa narodil v Pezinku, a tu aj prežil svoju mladosť. Medzi verejnosťou bol známy najmä ako ľudový rozprávač pod pseudonymom „strýco Marcin z Pezinka“. Jeho prvou hrou, ktorú režíroval, bola veršovaná hra Jaroslava Kvapila, Princezná púpavienka. Autorsky spolupracoval s Ing. Vladimírom Nosáľom, a ich prvý monológ pre strýca Marcina bol spracovaný na základe skeču Arkadija Rajkina „Keď horí, nehorí“. Okrem toho, že režíroval a sám hral ochotnícke divadlo, bol aj výborným tanečníkom, recitátorom a vyrábal rôzne plagáty. Navštevoval tiež starých pezinčanov a zapisoval si staré, zabudnuté zvyky a výrazy, a dokonca začal písať západoslovensko-slovenský slovník. Tento jeho vzťah k pezinskému nárečiu vyprovokoval vytvorenie postavy strýca Marcina, ktorá stavala hlavne na kúzle západoslovenčiny. Postavu strýca Marcina pôvodne osadil do Švancpocha, obce blízko Pezinka, ktorá sa dnes volá Viničné, až neskôr vystupoval pod menom „strýco Marcin z Pezinka“. Počas účinkovania ako ľudový rozprávač vytvoril mnoho humorných monológov, dychoték a anekdôt. Nahrávka z vystúpenia „Strýco Marcin a tetka Agneša trkocú“, vyšla aj na platni. Dlhé roky spolupracoval so Slovenským rozhlasom v reláciách „Pozor zákruta“ a „Čo týždeň nedal“. Posledné roky svojho života prežil v Bratislave, kde aj zomrel. |
