Lokalitu v pezinskom chotári, kde sa nachádza kamenné torzo údajne pereckého (alebo po pezinsky – peregského) domu, pozná asi každý Pezinčan. Je obľúbeným miestom pre prechádzky do prírody, poskytuje osvieženie v podobe tieňa v korunách stromov a posedenie v prírode na príjemnom mieste. Je jedným zo zaujímavých stanovíšť Vinohradníckeho náučného chodníka.
Ako a odkiaľ však vieme, že ide v skutočnosti o dom perega – vinohradníckeho richtára? A čo je na tomto dome také zaujímavé, o čom ste možno nevedeli?
Miesto, kde pravda býva často prozaickejšia ako romantizujúce predstavy
Odhaľovanie nánosov mýtov a legiend je atraktívnou činnosťou aj pre Martina Hrubalu – riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku, ktorého nadchla aj história pereckého domčeka. História, ktorá nemusí byť taká priamočiara, ako sa uvádza v historických prameňoch.
„Keď ideme odhaľovať históriu, musíme mať na pamäti, že pravda je často prozaickejšia ako romantizujúce predstavy, mýty a legendy o danej lokalite,“ prezrádza Martin Hrubala na úvod pri spoločnom stúpaní do kopca.
K domčeku vedie nie dlhý, no na stúpanie pomerne intenzívny výšľap, počas ktorého míňate krásne, miestami spustnuté, na pohľad však veľmi príťažlivé vinohrady. Aký je vlastne starý ten domček? Pýtame sa. Martin Hrubala uvádza, že domček je opradený mýtmi a legendali a kolujú okolo neho dve „dejové línie“.
„Zaujímavé a zároveň nezvyčajné je, že ten domček sa nachádza pomerne vysoko v lese a z historických prameňov vieme, vyššie položená lokácia viníc a s tým spojenými stavbami bolo typické pre obdobie stredoveku – čiže jedna línia je, že domček bude mať stredoveký základ v 15. – 16. storočí, kedy bol v tejto lokalite tzv. zlatý vek vinohradnícky,“ hovorí Hrubala.
Jedna legenda siaha ešte do čias Rímskej ríše a hovorí, že hrebeňom Karpát viedla jedna z mnohých rímskych obchodných ciest a tento dom, ktorého súčasťou bolo údajne opevnenie, mohol byť strážnym – fortifikovaným bodom, ktorý pochádza ešte z rímskych čias. Iný mýtus spomína frankofónne hovoriacich vinohradníkov ešte spred nemeckej kolonizácie v 12. storočí, pre ktorých bolo typickejšie stavať si murované stavby.
Najpravdepodobnejšia a tá prozaická verzia, ktorá nás budí z tých najsladších snov, však je, že vznik domu sa bude datovať až do 2. polovice 19. storočia.
Bol to skutočne dom perega?
Je faktom, že v Malých Karpatoch nie sú kamenné stavby tohto druhu bežným javom. Väčšinou si vinohradníci, ktorí sa potrebovali skryť pred dažďom či ostrým slniečkom alebo si chceli len odložiť svoje náradie, potrebné na vykonávanie svojho remesla, stavali jednoduché prístrešky z dreva – tzv. búdy či hajlochy.
Perecký domček budí pozornosť a záujem práve pre svoju kamennú stavbu a lokalitu. „Ak si odmyslíme všetky tie nánosové rastliny a kroviny, je postavený na strategicky významnom a vyvýšenom mieste. Aby to bol naozaj perecký domček, tak pereg, možno hájnik či iná osoba, ktorá mala na starosti organizáciu vinohradníctva v Pezinku, mohol mať odtiaľ výhľad na významnú časť pezinského chotára,“ hovorí Hrubala. Pereg bol v minulosti vinohradnícky richtár a vo svojom „revíri“ mal rovnaké právomoci ako richtár v dedine. Takže aj pre ten výhľad, vďaka ktorému mal pereg svoju časť pozemkov pod drobnohľadom, usudzujeme, že teoreticky mohlo ísť aj detašované pracovisko perega.
„Hoci sú murované stavby na dané obdobie skôr zriedkavosťou, vieme, že podobné stavby sa nachádzajú aj v Modre. Môže byť teda tiež pravdepodobné, že si tento domček postavil vtedajší majiteľ vinohradu, prípadne súvisel s vinohradníckou samosprávou a objekt patril mestu. Napokon, aj dnes leží na mestských pozemkoch. Vinohradnícky richtár – pereg, mohol využívať to miesto na rôzne účely – strážne, administratívne a pod., A možno nejde o domček, ale dom, pretože sa nám javí, že pôdorys tohto objektu je väčší, ako je dnes vidieť. Záujem budí aj, podľa všetkého, sekundárne dostavané pekné murované schodisko“ dodáva riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku.
Dnes je z pereckého domčeka ruina, na ktorej sa podpísal čas. Časť „muriva“, teda kameňov môžeme nachádzať aj v okolitých kameniciach – teda akýchsi kamenných plotoch, ktoré vznikali pre potrebu vymedzenia si svojho pozemku.
A s ľútosťou musíme skonštatovať, že tu svoju stopu zanechalo i nežiaduce správanie ľudí. Preto prosíme všetkých, vstupujme na územie pereckého domčeka s rešpektom a zanechávajme budúcim generáciám jeho odkaz a príbeh tak, ako ho poznáme dnes.
Zverejnený článok súvisí s aktivitami realizácie cezhraničnej spolupráce Interreg - CoDeMoRe, ktorý má za cieľ posilňovať ochranu a zachovanie prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry či vzdelávanie v envirootázkach v časoch klimatických zmien v zmysle trvalo udržateľného rozvoja v Pezinku v rámci cezhraničnej spolupráce Slovenska a Rakúska
Viac sa o pre Pezinok dôležitom projekte Interreg - CoDeMoRe môžete dočítať na našej webovej stránke.
