Základy hudobného
vzdelania získal u otca a strýka pôsobiaceho v Bratislave. Po roku 1970 sa stal
hudobníkom (musicas dominus) a pravdepodobne aj správcom u grófa Viczayho v
Hédervári. V rokoch 1800 – 27 bol prvým huslistom orchestra veszprémskej kapituly, a
v rokoch 1827 – 33 bol regenschori vo Veszpréme. Počas pôsobenia vo Veszpréme
vystupoval okrem riadneho zamestnania aj ako sólista. Účinkoval najmä v rámci
hudobných akadémií, ktoré viedol dirigent F. Kémény. V roku 1813 sa predstavil s
husľovým koncertom od P. Rodeho, o tri roky neskôr s vlastnou skladbou Uhorská pieseň
s variáciami a v roku 1825 vystúpil aj v Bratislave. Pôsobil v období, pre ktoré bol
charakteristický rozkvet cigánskych kapiel v Uhorsku a vývin i ustaľovanie
verbunkového inštrumentálneho hudobného štýlu. Udržiaval osobný kontakt s jeho
hlavnými predstaviteľmi, najmä s J. Biharim a A. Čermákom. Písal drobné verbunkové
skladby (napr.
Cholera verbung, Búcsúzó a i.). Časť z nich (24 skladieb) vydal v zbierke Magyar
Nóták Veszprém Vármegyéböl (1823 – 32), ktorú pripravil ako editor na podnet
veszprémskej hudobnej spoločnosti. Zbierka vyšla ako prvé vydanie verbunkov. V 15
zošitoch obsahuje vyše 130 skladieb pre klavír, najmä tancov a tanečných suít od
dobových autorov verbunkovej hudby. Okrem vlastných skladieb v nej uverejnil úpravy J.
Bihariho, A. Čermáka, J. Lavottu a M. Rózsavölgyiho. Niektoré jeho skladby vyšli v
zbierkach A. Bartaya, J. Bartalusa a i. |
