 |
|
|
|
 |
 |
Študoval matematiku na univerzite vo Viedni. Štúdium nedokončil, venoval sa profesionálne šachu. Pôsobil v rôznych miestach monarchie, v Holandsku a od roku 1920 v Bratislave. Celkove na 72 turnajoch a v 9 vyzývacích zápasoch zohral vyše tisíc registrovaných partií. Najväčšie úspechy dosiahol po 1. svetovej vojne, keď sa zaradil medzi najlepších šachistov na svete a získal titul šachového veľmajstra. V rokoch 1925 a 1927 získal titul majstra ČSR. Bol členom československého družstva, ktoré zvíťazilo na tzv. nultej šachovej olympiáde v roku 1924 v Paríži a obsadilo 5. miesto na 1. šachovej olympiáde v roku 1927 v Londýne. Do histórie šachu prešlo Rétiho otvorenie, vynikol i v hre na slepo, v ktorom počtom súčasne hraných 29 partií utvoril vtedajší platný svetový rekord. Je považovaný za zakladateľa šachovej novoromantickej školy. Napísal aj niekoľko príručiek. V syntetickej učebnici Nové idey v šachu opísal a analyzoval hru starých majstrov, predstavil hru súčasných vynikajúcich šachistov (A. A. Alechyn, J. R. Capablanca, E. Lasker, J. Bogoljubov) a najmä kombinácie predstaviteľov tzv. matematickej hry, resp. novoromantickej hypermodernej školy, k položeniu základov ktorej sám prispel rozpracovaním vlastnej stratégie bočného ovládnutia stredu prostredníctvom strelcov. Bol tiež hlavným spolupracovníkom pri príprave učebnice švédskeho teoretika L. Colljina (1920). Jeho učebnica Majstri šachovnice vyšla posmrtne v anglickom preklade. Posmrtne vyšiel i jeho súbor 53 štúdií uverejnených predtým v odborných časopisoch. V rokoch 1914 – 1944 uverejnili 9 jeho štúdií v Albume Svetovej šachovej federácie FIDE. V roku 1920 vydával s J. Breyerom v Bratislave časopis Szellemi SportGeistes Sport, v ktorom viedol rubriku šachové problémy. Jeho teoretické dielo malo celosvetový ohlas a vydali ho vo viacerých jazykoch. Zomrel na šarlach v Prahe, kde je aj pochovaný. |
