|
|
 |
 |
Pochádzal zo starej liptovskej rodiny Jamnických. Peter Jamnický pôsobil v Pezinku ako advokát. Medzi Pezinčanmi sa tešil veľkej obľube, keďže výdatne pomáhal svojimi radami i drobným vinohradníkom, prostým ľuďom. Popri tom pôsobil po dobu 40 rokov až do svojej smrti ako zborový dozorca v Modre – Kráľovej. V histórii zboru je poznamenané, že „cirkevný zbor v Modre – Kráľovej si môže blahoželať k tomu, že na jeho čele ako svetský predseda stál za toľké roky muž, ktorý bol pravým požehnaním zboru“. Do tohto otcovho dedičstva vstúpil v roku 1918 aj syn Otakár Jamnický, ktorý viedol tento zbor ďalších 44 rokov. Peter Jamnický sa zaujímal i o spoločenské a politické dianie. V roku 1863 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej spolu s Jánom Zigmundíkom a inými. V období maďarizácie Sedmohradska, keď sa Maďari snažili potlačiť rumunský nacionalizmus, pôsobil Jamnický ako koncipient u slovenského advokáta Mudroňa. Pomáhal mu pri obhajobe v tzv. Aradskom procese. O tom, že mu budúcnosť slovenského národa ležala na srdci svedčí aj to, že po tom, čo v roku 1883 boli za svoje názory a stretávanie sa donútení odísť niekoľkí študenti Evanjelického lýcea v Bratislave, prichýlil Jána Čajaka na 7 mesiacov do svojho domu v Pezinku. V roku 1891 bol členom slovenskej delegácie na jubilejnej storočnej výstave kultúry v Prahe. |
