|
|
 |
 |
Pochádzal z rodiny Pezinského advokáta a slovenského národovca Petra Jamnického. Mal štyroch súrodencov. Základné vzdelanie získal na ľudovej škole v Pezinku a stredoškolské na evanjelickom lýceu v Bratislave. Rozhodol sa pokračovať v šľapajách svojho otca Petra a získať právnické vzdelanie. Postupne študoval právo na univerzitách v Budapešti, Lipsku a v Berlíne. Po ukončení štúdia prevzal po smrti svojho otca r. 1908 advokátsku kanceláriu v Pezinku, ako aj funkciu zborového dozorcu v evanjelickom zbore v Modre–Kráľovej. Po prevrate na jeseň roku 1918, ktorý znamenal rozpad Rakúsko–Uhorska a vznik samostatného československého štátu, stal sa prvým slovenským mešťanostom (starostom) mesta Pezinok. Vo funkcii zotrval až do svojho menovania za župana a vládneho komisára častí župy komárňanskej, györskej a ostrihomskej dňa 22. februára 1919 Dr. Vavrom Šrobárom, ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. Ako župan v Komárne, ktorým bol menovaný aj pričinením bratislavského župana Dr. Samuela Zocha, mal podiel na odrazení útoku vojenských jednotiek Maďarskej republiky rád na Komárno 27. apríla 1919. Jeho pričinením sa tiež na Slovensko vrátila časť zvonov zo slovenských kostolov, ktoré boli zabraté počas okupácie časti nášho územia maďarskými vojskami a prevezené do maďarského Székesfehérváru na výrobu zbraní. Funkciu komárňanského župana zastával do roku 1921. Ešte v tom istom roku sa presťahoval do Bratislavy, kde prijal miesto právneho zástupcu mesta Bratislavy. V rokoch 1919 – 1952 bol seniorálnym dozorcom bratislavského seniorátu ev. a. v. cirkvi, a po skončení advokátskeho povolania v r. 1950 aj právnym poradcom bratislavského cirkevného zboru. |
