Erb mesta Pezinok

v zelenom štíte zlatou žiarou obkolesená Panna Mária s korunou na hlave a červenom plášti, stojaca na kosáku strieborného mesiaca a zlatej zemi. Pezinok používal najneskôr od 15. storočia (azda aj od 14. stor.) vo svojich pečatiach symbol Immaculaty (nepoškvrnenej Panny Márie - patrónky farského kostola), stojacej na mesiaci a obkolesenej žiarou.

V roku 1647 cisár Ferdinand III. povýšil Pezinok na mesto a potvrdil aj používanie jeho najstaršieho symbolu. Došlo však k pretvoreniu erbu, k ikonograficky zaujímavej situácii: svätica sa interpretovala ako sv. Anna, no s atribútmi, ktoré treba pripísať Immaculate (sv. Anna stojí na polmesiaci, na hlave má korunu, spoza nej ohnivá žiara - slnko).

Najčastejším atribútom sv. Anny je najmä drobná postavička Panny Márie. Je nesporné, že táto skutočnosť súvisela s reformáciou a so správou mesta, ktorá vtedy bola v rukách evanjelikov.

Až do začiatku 20. storočia používal Pezinok svoj symbol bez štítu. Vlastný erb teda vznikol až v roku 1902 pri vytvorení nového pečatidla (pečatidlo Ignáca Felsenfelda) a používal sa do roku 1947.

Obdobie po roku 1948 bolo charakterizované úsilím potlačiť cirkevnú symboliku a spojiť historický symbol s motívom vinohradníctva. Napokon však roku 1990 mesto zaviedlo do používania svoj najstarší symbol, ale v heraldickej štylizácii - v zlatom štíte stojaca svätica v zeleno-červenom rúchu s dieťaťom na rukách. Išlo teda o symboliku Panny Márie s malým Ježiškom na rukách. O rok neskôr - 21. októbra 1991 - prijalo mesto dnešnú úpravu svojho symbolu.

Zástava mesta Pezinok

Pochádza z roku 1649. Je zložená z dvoch vodorovných pruhov: zeleného a červeného. Ukončená je tzv. lastovičím chvostom.