Blížia sa najväčšie kresťanské sviatky, ktoré sú oslavou života a lásky. I keď niektoré veľkonočné tradície sú na ústupe, duchovné posolstvo Veľkej noci ostáva.

Prijmime do sŕdc radostnú zvesť

„Nie ste vy, kresťania nejakí divní?“, pýtala sa ma raz jedna žena. „Ako najväčšie sviatky slávite smrť, pochovanie a nejakú bájku o tom, že ožil mŕtvy. Smrť a pochovávanie nikto rozumný neoslavuje. A uveriť, že ten, ktorý zomrel, ožil, patrí do ríše rozprávok o živej vode.“ Odpoveď pani ani nečakala, hneď začala hovoriť o iných témach. Ale ja som o jej námietkach rozmýšľal.

Bolo to v čase, kedy si pripomíname ukončenie prvej svetovej vojny. Kládli sa vence i kvety k pamätníkom padlých a hovorilo sa o tom, že ich pamiatka bude večná. Prečo je normálne pripomínať si a ctiť vojnových hrdinov, ktorí za nás obetovali život, ale nie je normálne pripomínať a ctiť si smrť Ježiša z Nazareta?

Iste, tamtí položili svoj život z lásky k vlasti. Aspoň niektorí. Iní ho položili, lebo museli. Bojovali proti nepriateľom a zomreli, aby sme mali slobodný život. Ježiš položil život ani nie tak z lásky k pozemskej vlasti, ale z lásky k človeku, každému človeku. Aj z lásky k tomu, kto bol, je a bude jeho nepriateľom. „Miloval svojich, čo boli na svete a miloval ich do krajnosti.“ (por. Jn 13,1) Nemohol milovať viac. Nemohol povedať, ako Michal Dočolomanský: „ľúbim ťa viac ako včera a menej ako zajtra“. Od počiatku nás miloval všetkou láskou svojho srdca. Aby sme žili slobodní od zla, od hriechu, položil svoj život za nás. Jeho rany nás uzdravili. Prečo by sme si túto lásku nemali pripomínať, ctiť a oslavovať?

A zlo nad večnou a nekonečnou láskou zvíťaziť nemohlo. Naozaj vstal. Nie je to rozprávka. Apoštoli za túto pravdu zomierali. Kto by položil život za rozprávku, za výplod fantázie? Apoštol Pavol ešte za generácie, ktorá tieto udalosti zažila, vymenováva svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania. Nielen niekoľko učeníkov ho videlo. Ale zjavil sa tiež „viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz“ (1 Kor 15,6). Vlastne svojich čitateľov vyzýva: ešte žijú, môžete sa ich spýtať.

Niektorí namietajú: bola to halucinácia. Ak by sme pripustili viac ako 500 zdrogovaných ľudí naraz, ktorí majú halucináciu, ako zabezpečíte, aby ich halucinácia bola rovnaká. Ba ani zhypnotizovať toľkých naraz nepôjde. Ani Ježišovo predstieranie smrti, ako vravia iní, nevysvetľuje fakt, že ho videli opäť živého. Rímski vojaci boli odborníci na zabíjanie ľudí. Bola to ich práca a robili ju dobre. Vedeli, kedy je človek mŕtvy a keby im nejaký odsúdenec utiekol, zaplatili by to životom. Rímske bičovanie a ukrižovanie bolo tak hrozné, že ho odsúdenec nemohol prežiť. A ak by naozaj zázrakom prežil, ako asi na prerazených nohách utekal z hrobu, mimochodom zabezpečeného veľkým kameňom, pečaťou a rímskymi vojakmi? Nejestvuje na to rozumné logické vysvetlenie. Kristovo zmŕtvychvstanie môžeme považovať za fakt, ktorý dáva zmysel celému jeho pôsobeniu. „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je naša viera,“ volá Pavol.

Ale on vstal, aby priniesol nádej do našich životov. Aby láska aj v našom živote bola silnejšia ako smrť. Aby sme žili v slobode od zla, aby radosť vládla v našich životoch. Prijmime do sŕdc túto radostnú zvesť. Požehnané veľkonočné sviatky prajem!

Andrej Šottník, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pezinok 

Dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým            

Prežívame krásne obdobie roka – jar. Všetko je plné kvetov a vôní. Ponorili sme sa do mnohých prác v našich záhradkách a viniciach. Očakávame peknú úrodu. Do tejto situácie nám zaznievajú slová apoštola Pavla o rozsievaní a žatve: „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Pretože, kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery.“ /Biblia, List Galatským, 6, 7-10/

Tento citát z Biblie, z listu Galatským, začína upozornením, aby sme nežili v omyle. Lebo aj to sa môže stať. Mnohí ľudia žijú celý život v omyle. Spoliehajú sa na klamné opory, veria falošným ideálom, investujú svoj um a námahu do nezmyselných projektov, veria nečestným ľuďom, volia skorumpovaných či neschopných politikov. Apoštol hovorí: „Nežite v omyle!“

Apoštol pokračuje odkazom na všadeprítomného a vševedúceho Pána Boha. On vidí naše postoje a činy. On pozná naše omyly. Pravda, nie každý v živote počíta s Pánom Bohom. To je však normálne. Biblia hovorí, že viera je dar Boží. Nemôžeme ju nikomu nanucovať, tak ako nemôžeme nikoho nútiť, aby zanechal svoje náboženské presvedčenie. Žijeme predsa v otvorenej spoločnosti. Ctíme si slobodu. Apoštol Pavel žil tiež v spoločnosti, ktorá bola pluralistická. V uvedenom citáte sa obracia špeciálne na ľudí viery. Hovorí im, že si nesmú robiť z Boha žarty. Treba svoju vieru brať vážne. Lebo chodiť do kostola a v každodennom živote ignorovať Božie prikázania, je výsmech Bohu. Žiaľ, aj to sa deje medzi nami.

Ako konkrétny príklad apoštol uvádza sejbu a žatvu v duchovnom zmysle slova. Čo to znamená? Ide o to, že ak investujeme svoje úsilie do osobného duchovného rastu, ak budeme dbať o to, aby sa naša duša rozvinula do ušľachtilej podoby podľa predstáv nášho Stvoriteľa, a ak budeme dbať o činenie dobra, prinesie to mnoho úžitku nášmu okoliu, aj nám samotným. Bude to ozaj dobrá žatva.

V tomto činení dobra by sme nemali ochabovať, aj keď momentálne prežívame ako spoločnosť ťažké obdobie. Sme svedkami úpadku mravov a zanedbávania údržby verejného priestoru. O to viac by sme mali myslieť na činenie dobra všetkým, „najmä domácim“.

Pod výrazom „domáci“ by sme však nemali vidieť iba svoju rodinu. Bolo by to sebecké. Skúsme za týmto slovom vidieť širšiu komunitu, do ktorej patríme. Vidíme krásne príklady, ako v niektorých obciach či mestách dokážu susedia spolu vytvoriť krásne projekty. Ich spoločné úsilie im prináša veľa radosti. Ožívajú ulice, kde títo ľudia žijú. Je to tiež inšpirácia pre ich malé deti. A to je tiež dobrá sejba.

Snáď tieto deti budú raz tvoriť hodnoty a budovať spoločnosť, o akej my dnes len snívame, a o akú sa dnes iba neisto pokúšame.

Róbert Mišových, evanjelický farár v Grinave

Príhovory duchovných k Veľkej noci nájdete v marcovom čísle mestských novín Pezinčan.