„Jedného bezdomovca v Pezinku si všímam na Severe, jazdí na bicykli, zbiera plechovky a za ne si kupuje pivo“ hovorí chalan z pezinskej základnej školy. Obraz človeka bez domova u majority je často jednostranný a stereotypný, vytvorený na základe toho, čo bežne vidíme na ulici. Deň otvorených dverí v pezinskej Nocľahárni, ktorého sa zúčastnili v dopoludňajších hodinách žiaci a žiačky zo ZŠ Fándlyho a ZŠ Kupeckého a popoludní široká verejnosť 17. októbra 2024, však všetkým zúčastneným umožnil nazrieť o čosi bližšie do života ľudí bez domova. Ako pezinskí ľudia bez domova žijú? Čím všetkým si museli prejsť a akú úlohu v ich živote zohráva možnosť prespať v nocľahárni v našom meste?
Vchádzame do Nocľahárne na Bratislavskej 22 spolu so študentmi pezinských základných škôl. Je to vzrastom malý a vekom starý dom, ktorý by potreboval veľa opráv, no svojmu účelu patrične slúži. Nocľaháreň je prístupná pre ľudí v núdzi každý deň od 19.00 do 7.00 h. Kapacita nocľahárne je 17 ľudí – pre 12 mužov a 5 žien. V Pezinku aktuálne žije bez domova čosi vyše 40 ľudí. Niektorí do nocľahárne odmietajú prísť prespať a ostávajú na ulici dobrovoľne (ale napríklad zo strachu straty svojho miesta na prespávanie, konfliktom alebo bez finančných prostriedkov na zaplatenie nocľahu).
Mladí študenti, ktorých skutočné výzvy v živote ešte len čakajú, prechádzajú cez vstupnú bránu Nocľahárne, popod „úkol“ na malý dvorček. V pohľadoch im vidno rozpačitosť, ostych a možno aj nevôľu vstúpiť na miesto, ktorým denne kráčajú ľudia, ktorých je v dnešnom svete veľmi ľahké odsúdiť.
Nocľahárňou ich sprevádza terénna sociálna pracovníčka a zamestnankyňa nocľahárne Zuzana. „Strata domova je komplexným problémom, pričom príčiny straty strechy nad hlavou sú veľmi individuálne a často ide o súhru viacerých z nich. Niekto sa na ulici ocitne po odchode či úteku z detského domova. Ľudia bez domova často pochádzajú z komplikovaného sociálneho a rodinného prostredia, prepadnú závislosti od alkoholu, psychotropných či psychoanalgetických látok. Medzi závislosťou a stratou domova je veľmi tenká čiara a je to asi najčastejšou príčinou straty strechy nad hlavou.“ vysvetľuje pezinskej mládeži Zuzana.
„Dávajte si tiež pozor na to, že ak sa rozhodnete dlhodobo vycestovať za hranice a prestanete si platiť zdravotnú poistku, vzniká vám voči zdravotnej poisťovni dlh. Stret s dlhom po návrate na Slovensko vie niektorých doslova položiť na kolená. Ľudia dlh nezvládajú splácať, pridružia sa exekúcie a človek nakoniec skončí na ulici,“ upozorňuje Zuzana.
Mládež si z dvora po skupinkách odchádza prezrieť neveľké priestory nocľahárne, ktoré pozostávajú z izieb pre klientov, v ktorých majú uložené veci, sociálnych zariadení, kuchynky a maličkej spoločenskej miestnosti. Priestory sú podľa prevádzkového poriadku Nocľahárne čisté a upratané. Slovný vstup do problematiky v podaní skúsenej terénnej sociálnej pracovníčky spolu s pohľadom do priestorov nocľahárne u mnohých žiakov vzbudzuje zvedavé otázky.
Zaujíma ich to, akí ľudia sú klientmi a klientkami nocľahárne, aké sú podmienky pre prijatie klienta na prespanie, či im nocľaháreň zabezpečuje jedlo, ale aj to, či vznikajú medzi klientmi a klientkami kamarátstva. Sociálne bariéry medzi mladými ľuďmi a ľuďmi bez domova sa naraz rúcajú pod tlakom scitlivenia a ľudskosti.
„Človek bez domova nemusí byť len ten, kto sedí celý deň na lavičke alebo sa „motá po meste“, môže napríklad sedieť vedľa vás v autobuse a nespoznáte, že ide o človeka bez domova. Našimi klientmi sú napríklad dôchodcovia či ľudia poberajúci invalidný dôchodok, ktorých z domova vyhnala ťažká životná situácia a ktorí si na aké-také živobytie dokážu privyrobiť,“ Vnára mládež čoraz hlbšie do problematiky Zuzana.“ Do nocľahárne prídu večer sa vyspať, oprať si a ráno idú do roboty. „Napríklad k nám chodí prespať staršia pani s dcérou a pani ráno ide do práce,“ dopĺňa Zuzana. Najmladší klient nocľahárne má 32 rokov – je závislý od alkoholu a psychoanalgetík, ktorých kombinácia spôsobuje závažné problémy. Klient služby nocľahárne využíva.
Jedlo si klienti zabezpečujú sami, v nocľahárni prespávajú za poplatok 1 euro (pre pezinských klientov, pre Nepezinčanov je to 1,40 eur). V nocľahárni platia prísne hygienické opatrenia, ľudia, ktorí tu prespávajú, majú k dispozícii čistú posteľ a sociálne zariadenia zvlášť pre mužov a zvlášť pre ženy (nocľaháreň pozostáva z dvoch blokov – mužskej a ženskej časti), chladničku, varič, základné vybavenie v kuchyni, v prípade potreby základné oblečenie a obuv či práčku, kde si môžu vyprať veci. „Každú stredu sa snažíme získať prostriedky a uvariť pre všetkých polievku.“ hovorí Zuzana.
Mladých zaujíma, ako môžu pomôcť ľuďom bez domova. „Určite im nedávajte peniaze,“ apeluje na žiakov Zuzana. „Dajte im fľašu s vodou alebo potraviny, ktoré sa dajú okamžite zjesť – rožok, ovocie, konzervy a pod. Môžete tiež prispieť do zbierok, ktoré organizujeme my alebo iné organizácie, ktoré sa venujú ľuďom bez domova. Ak vás táto práca zaujala, po dovŕšení 18 rokov môžete prísť dobrovoľničiť,“ uvádza konkrétne príklady pomoci Zuzana.
Ľudia bez domova sú často na okraji spoločnosti, no nie mimo dosahu. Naši žiaci, žiačky a všetci zúčastnení dostali možnosť návštevou nocľahárne podieľať sa na zmene vnímania ľudí bez domova v spoločnosti. Prekročili prah a prizreli sa realite týchto ľudí bližšie.
Deň otvorených dverí je súčasťou podujatia Prekročme prah, ktoré sa v Pezinku uskutoční 24. októbra 2024. Súčasťou podujatia je aj výstava Kontrasty života, ktorá odhaľuje rôznorodé vnímanie sveta cez veci každodenných potrieb z pohľadu bežných ľudí a ľudí bez domova. Výstava je umiestnená na Radničnom námestí.