Blíži sa najkrajší sviatočný čas v roku a my máme opäť príležitosť spomaliť  a zamyslieť sa, užiť si pokoj a pravé Vianoce. Inšpiráciu ponúkajú vianočné príhovory, ktoré tento rok pre čitateľov Pezinčana pripravili ThLic. Roman Stachovič,  grinavský farár – pezinský dekan a ev.a.v. farár Vladimír Kmošena.

Falošný a pravý pokoj

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Týmito slovami vyjadrili anjeli v Betleheme radosť z narodenia Spasiteľa a zvelebovali Boha, ktorý sa zmiloval nad hriešnym ľudstvom. Druhá časť tejto vety má možný aj takýto preklad z gréckej pôvodiny: „A na zemi pokoj ľuďom, v ktorých má Boh zaľúbenie.“ Bohom obľúbení sú všetci, ktorí uverili a prijali Ježiša Krista, ako to čítame v Prológu svätého apoštola Jána (porov. Jn 1,12).

Pokojom je vlastne Ježiš sám; on je aj darcom pokoja pre všetkých ľudí. Mať pravý pokoj znamená prijať Ježiša Krista, prijať jeho dar odpustenia.

Pokoj je dar, ale aj úloha; pokoj máme prijímať cez Božie slovo, sviatosti, služby lásky od druhých, ale pokoj máme aj šíriť, rozdávať okolo seba. Ak by som neprijal pokoj v osobe Ježiša Krista, nebudem mať čo šíriť, čo dávať; budem si naopak strážiť svoj „pokoj“, ktorým môže byť moje pohodlie, moje posudzovanie a odsudzovanie druhých, v konečnom dôsledku to bude hriech v mojom srdci a mať „pokoj“ od druhých. Vieme z Matúšovho Evanjelia, ako sa nielen Herodes, ale aj celý Jeruzalem rozrušil a znepokojil, keď mudrci priniesli správu o narodení Mesiáša. Dokonca ani zistenie, že sa má narodiť v Betleheme, ešte neznamenalo, že sa obyvatelia Jeruzalema pôjdu o tom presvedčiť, ani sa nezaujímali, čo by mali vo svojom živote urobiť a ako privítať svojho Záchrancu. Falošný pokoj je hriešna spokojnosť so sebou, uspokojenie sa s tým, čo som už urobil, nezáujem o druhých, nezáujem pýtať sa Pána, čo treba zmeniť vo svojom živote, každé sebectvo, ale aj ľahostajnosť, keď mi nezáleží na druhých.

Pamätám si na dve rodiny, ktoré bývali vedľa seba ako susedia. Mali medzi sebou veľmi zlé vzťahy a prenášalo sa to z rodičov aj na deti. Keď prišli Vianoce, jedna z týchto dvoch rodín sa rozhodla, že pôjde predsa susedom zavinšovať k sviatkom, pretože ich trápili narušené vzájomné vzťahy. Zobrali niečo napečené, zašli k susedom a zazvonili. Keď domáci otvorili, pred sebou uvideli susedov, ktorí začali spievať vianočnú koledu, zavinšovali a odovzdali im sladký darček. V prvom momente zostali zarazení, ale potom sa spamätali, poďakovali a od tých Vianoc sa prestali hnevať a aj deti sa opäť začali spolu kamarátiť.

Milí Pezinčania, prajem vám, aby vás Pán Ježiš nielen naplnil svojím pokojom, ale aby ako Pokoj stále prebýval medzi vami. Nech naše vzájomné vzťahy, jednota a vzájomná služba odrážajú, že sme Bohom obľúbení a šírime pravý pokoj okolo seba. Možno niekedy treba urobiť prvý krok alebo odpustiť, ale nikdy nemusíme ľutovať, keď sme urobili niečo navyše, z lásky a pre dobro našich blížnych.

Prajem vám zo srdca požehnané, pokojné a milostiplné vianočné sviatky, aby ste nikdy neľutovali čas investovaný do dobrých skutkov, do ticha modlitby a rozjímania, čas venovaný druhým pri spoločnom prežívaní krásnych sviatočných dní.

ThLic. Roman Stachovič, grinavský farár – pezinský dekan

Pravé Vianoce

Vianoce. Sme radi, že ich máme. Ich atmosféra je jedinečná, no má hlbší zmysel ako len vianočné stretnutia, zvyky, piesne, darčeky, stromček. Najhlbším pôvodom a dôvodom vianočnej atmosféry je betlehemské dieťa. Každoročne nám to pripomínajú rozličné stvárnenia betlehemov. Keď obdivujeme tieto výtvory, nech naše oči nezostanú len pri nich. Oni upozorňujú na jedinečnú udalosť, ktorá je centrálnym obsahom Vianoc. Z večnosti prišiel a ako dieťa sa narodil Boží Syn, Ježiš Kristus, Spasiteľ. Prišiel tichým, nenápadným spôsobom, ale to, čo vykonal, nadobudlo rozhodujúci význam pre ľudstvo. Vianočné sviatky nás teda i tohto roku pozývajú, aby sme si uvedomili a sprítomnili čím viac z Jeho posolstva a vykupiteľského diela. Ak by sa na Krista celkom zabudlo, nebolo by pravých Vianoc, zostalo by iba meno a prázdny obsah. Ak chceme mať a pre potomstvo zachovať skutočné Vianoce, je potrebné riadiť sa heslom: „Vianoce nemôžu byť bez Pána Ježiša Krista“. Preto sa narodil a preto prišiel na svet, aby učinil veľkú zmenu, aby z človeka urobil novú bytosť. V druhom liste Korintským sa píše: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“

Kde sa hovorí o novom stvorení, tam sa predpokladá, že to, čo bolo predtým, nebolo úplne v poriadku. Bez urážky, uznajte: Nikto nemôže poprieť, že náš svet nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. A to platí nielen v globálnom zmysle, ale aj o nás konkrétnych ľuďoch. Je všetko v našom živote v poriadku? No nie je. Kto za to môže? My ľudia. Človek potrebuje, aby sa stal novou bytosťou, novým stvorením.

Je možné, že cez Vianoce sme prístupnejší tomuto poznaniu. Vo vianočnej atmosfére sa objavuje v človeku túžba, aby sa čím viac priblížil k tomu, čo by sa dalo nazvať skutočným, opravdivým bytím, životom. Vidíte, potrebujeme, aby sme sa stali novou bytosťou, novým stvorením.

Zmyslom narodenia betlehemského dieťaťa je, aby nás priviedol k novému spôsobu života, aby z nás urobil nové stvorenie. A aj zmysel Vianoc s celou tou atmosférou, ktorá robí naše srdcia otvorenejšie a prístupnejšie, je v tom, aby sme s pomocou betlehemského dieťaťa Ježiša urobili niekoľko ďalších krokov smerom k novému stvoreniu. Nejde pritom len o duchovné, myšlienkové veci, ale aj o praktické, každodenné záležitosti.

Ak naše svätenie Vianoc nemá ostať povrchné, je potrebné dať sa betlehemskému dieťaťu viesť. Od nášho strachu, skrytého a zjavného, nás chce betlehemské dieťa viesť k istote, že Pán Boh, náš nebeský Otec, nás miluje, že nás miluje absolútnou láskou. Istota o tejto láske je krásne vyjadrená napríklad v slovách 23. žalmu: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou.“ Od nášho nepokoja nás chce betlehemské dieťa previesť k vnútornému pokoju, stabilite. Krásne a pôsobivo znejú Jeho slová: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám srdce nermúti a nestrachuje.“ Od nášho sebectva a egocentrizmu chce nás viesť k tomu, aby sme rešpektovali ľudskú dôstojnosť druhých ľudí, aby sme v nich videli Božie deti, a to so všetkými praktickými dôsledkami. Ježiš Kristus zdôraznil prikázanie Božieho zákona: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Vyjadril to aj inými slovami: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.“

Každý sa musí rozhodnúť. Buď odmietnuť túto jedinečnú ponuku, alebo ju prijať. Kto ju odmietne, pre toho prejdú vianočné sviatky bez pozoruhodnejšieho účinku a stopy. Kto ponuku prijme, dáva sa na cestu veľkých duchovných objavov.

Požehnané Vianočné sviatky vám želá Vladimír Kmošena, ev.a.v. farár.

Príhovory duchovných sú uverejnené v mestských novinách Pezinčan.