Časť mestského opevnenia v okolí Záhradnej ulice bola v havarijnom stave, keďže spadli do záhrady rodinného domu a bola potrebná ich sanácia. Práce na ich oprave sme začali v utorok 11. apríla.

„Došlo k samozrúteniu rovnako ako v prípade Trenčianskeho hradu. Nepôsobil tu zemný tlak, ale tu je jasne vidieť, že sa murivo zrútilo samo do seba smerom nadol. V murive sa postupne vyplavilo vápno z malty spolu s  jemnými čiastočkami, až sa pôvodné kamenné murivo vymurované na maltu zmenilo na kamennú rovnaninu,“ vysvetlil proces  zrútenia statik Vladimír Kohút.

Pri obnove hradieb je nutné uvoľnené kamene z opevnenia postupne rozobrať a následne späť postaviť pomocou horúcej murovanej malty zloženej z haseného vápna, páleného ílu, vody a kaolínu, teda čiastočnej náhrady cementu v betóne.

„Na rekonštrukciu používame tradičnú metódu akou sa stavalo v minulosti a vydržalo to stovky rokov. Betón má iné rozťažné vlastnosti pod vplyvom poveternostných podmienok ako vápno s kaolínom,“ povedal Vladimír Benčúrik, zo spoločnosti Incorporated, ktorý pracuje na oprave hradieb u nás i v Modre.

Sanáciu mestského opevnenia realizuje kamenár pod dozorom Krajského pamiatkového úradu a Mestského múzea v Pezinku. Oprava asi 5-metrového úseku v okolí Záhradnej ulice potrvá do konca apríla. Vedenie mesta sa plánuje v druhej polovici roka uchádzať o grant určený na kompletnú obnovu všetkých častí mestského opevnenia, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. 

Z histórie mestského opevnenia

Mestské hradby predstavujú renesančný obranný systém pochádzajúci zo 17. storočia. Najstarší zachovaný doklad evidujúci výdavky spojené s budovaním opevnenia pochádza z roku 1616, kedy sa pracovalo na úseku opevnenia na dnešnej Mladoboleslavskej ulici. Ďalšie dokumenty o výstavbe sú až  z rokov 1641 – 1643. Odvtedy sa pracovalo súbežne na viacerých miestach. Posledné správy o budovaní opevnenia sú z roku 1670. Pramene spomínajú práce v priestore aktuálne opravovanom a jeho blízkosti v rokoch 1652 – 1653.