Svet si 27. januára pripomína zverstvá, ktoré napáchali nemeckí nacisti na ľudstve, zvlášť na židovskom obyvateľstve. Od oslobodenia najväčšieho vyhladzovacieho tábora Osvienčim uplynulo tento rok 76 rokov. V ňom zahynula aj časť židovskej komunity z Pezinka, niektorých zabili na úteku alebo proste zmizli.

V medzivojnovom období 20. storočia žila v šesťtisícovom Pezinku štyristočlenná židovská komunita. Obchodníci, podnikatelia, lekár, advokát, zubár. Žili tu Linkovci, Deutschovci, Rosenthalovci, Adlerovci, Freierovci,  Pressburgerovci, Kriserovci, Lamplovci, Weissovci, Schwarcovci, Diamantovci a ďalší. Väčšinu  deportovali do koncentračných táborov, po vojne sa z nich vrátilo 42, no väčšinou odišli žiť mimo Slovenska. Výnimkou bol doktor Alfréd Weiss, ktorý sa do Pezinka po oslobodení vrátil a svojím pacientom sa venoval až do odchodu do dôchodku v roku 1978. Pezinskú židovskú komunitu a osudy 110 rodín približuje kniha Nedopovedané príbehy  Heleny Markuskovej a Petry Pospechovej z roku 2019.

Zločiny spáchané na šiestich miliónoch Židov, čas nezmyje. Česť ich pamiatke, nezabúdame.

Budovic – pezinský lekár Alfréd Weiss (vpravo) so Šimonom Pressburgerom (vľavo v civile)
Fotografiu nám poskytlo Mestské múzeum v Pezinku.