Vidieť diviaka či daniela škvrnitého na sídliskách alebo v obytných zónach už nie je ničím výnimočným. Opakované upozornenia na premnoženú zver prichádzajú nielen od vinárov a vinohradníkov, ale aj od záhradkárov a širokej verejnosti, ktorá pociťuje obavy o svoje zdravie. Na riešenie problému sme sa opýtali zástupcov mesta i poľovníckych združení.
Riešenie problému premnoženej zveri si vyžaduje súčinnosť viacerých dotknutých strán, preto mesto Pezinok na túto tému zorganizovalo niekoľko rokovaní i diskusiu za okrúhlymi stolmi. Prítomní boli poslanci, Okresný úrad Pezinok (pozemkový a lesný odbor), Lesy SR, vinári a vinohradníci, poľovníci, ochranári a tiež občianske združenia Zelená hliadka a Cyklokoalícia.
Zanedbané pozemky a kroky mesta
Vinohradníci a vinári dlhodobo upozorňujú na neobrobenú a zanedbanú poľnohospodársku pôdu. Mesto Pezinok považuje za hlavnú príčinu súčasného stavu práve dlhodobú absenciu kontroly povinností vlastníka, nájomcu alebo správcu poľnohospodárskej pôdy. Vlastník je podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy povinný:
- vykonávať opatrenia na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
- predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.
Problém však mesto vidí aj v migrácii premnoženej zveri. Zanedbané a neobrábané pozemky (tzv. pustáky) sa stali ich bezpečným útočiskom. Mesto Pezinok však nemôže z verejných zdrojov priamo sanovať zanedbanie zákonných povinnosti iných fyzických či právnických osôb. Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu (orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty) je zákonom stanovená povinnosť orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorým je v tomto prípade Okresný úrad Pezinok. Len okresný úrad má právomoc nariadiť vlastníkom predmetných pozemkov opatrenia na ochranu pôdy a za nedodržanie týchto povinnosti udeľovať aj sankcie.
„Iniciovali sme nápravu tohto stavu a po rokovaní s Okresným úradom Pezinok sme naň podali podnet na začatie konania o nariadení opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej poškodením a degradáciou v zmysle § 3 zákona č. 220/2004 Z.z.,“ uviedol zástupca primátora mesta Marian Šipoš. Súčasťou podnetu bol zoznam neobrábanej poľnohospodárskej pôdy, ktorý pre Okresný úrad Pezinok spracovalo mesto. „Zároveň sme ponúkli úradu súčinnosť a plánujeme aj vlastníkom pôdy ponúknuť technické i personálne zabezpečenie likvidácie nežiaducich náletových drevín rastúcich na plochách poľnohospodárskej pôdy. Pochopiteľne, za úhradu, pretože verejné financie nemôžeme používať na starostlivosť o súkromný majetok,“ dodal k problematike M. Šipoš.
Spolupráca vlastníkov pozemkov, ktorí môžu útočisko divej zveri premeniť na udržiavanú poľnohospodársku pôdu vyžadovanú zákonom, je nevyhnutná. Zabezpečenie nápravy dlhoročnej zanedbanej starostlivosti o pôdu si však bude vyžadovať primerané lehoty.
„Po vypočutí všetkých zúčastnených strán, prečítaní sťažností a po rozhovoroch s občanmi, ktorí mali priamu skúsenosť so stretom divej zveri, považujem za nutné, aby sa daný problém začal riešiť nielen komplexne – dlhodobo a udržateľne, ale aj veľmi rýchlo a účinne. Prvý problém je, že zver je rušená, schádza z lesa a udomácňuje sa v chotári. Preto sme po diskusii s vinármi oslovili aj Lesy SR, aby nám pomohli s riešením, z akého materiálu a ako najlacnejšie opraviť pôvodný plot, ktorý delil les a vinice už v minulosti. Druhý problém sú zanedbané pozemky a vinice. Zdá sa mi fér, aby sme podporili tých, ktorí sa starajú o náš chotár novovytvorenou dotáciou, a naopak tých, čo vytvárajú pustáky a zanedbané pozemky, finančne zaťažili tou najvyššou možnou daňou. Posledným problémom je už udomácnená zver v blízkosti obydlí. Tú, v spolupráci s poľovníckymi združeniami, by sme chceli riešiť postupným vytláčaním pachovými kolmi, odchytom a, samozrejme, regulovaným odstrelom. V diskusiách sa však objavovala aj potreba vyriešiť ďalší stret, a to ľudí, čo hľadajú v chotári relax a oddych, a vinohradníkov, ktorí tam vykonávajú každodennú tvrdú prácu. Pri hľadaní prienikov a nastavovaní pravidiel správania sa v chotári však treba dodať, že okrem pravidiel potrebujeme aj upravené účelové komunikácie, ktoré budú bezpečné pre cyklistov, bežcov, ale dovolia aj pohyb techniky potrebnej pre údržbu a obrábanie vinohradov. Preto sme sa rozhodli pracovať na postupnej údržbe a oprave týchto komunikácií, aby nebol náš chotár len bezpečný, ale aj krásny“ uviedol primátor mesta Igor Hianik.
Poľovnícke združenia
Na pozemkoch vo vlastníctve mesta, či už lesoch, poliach, alebo vinohradoch, žije pomerne veľké množstvo poľovnej zveri. V lesoch je to najmä zver raticová s pôvodnými druhmi, ako sú zver jelenia, srnčia a diviačia, a druhmi nepôvodnými, ako je zver danielia a muflonia. Na poliach vo vinohradoch a v remízkach žije najmä bažant, dnes už v malom množstve zajac a zriedkavo jarabica. Z toho dôvodu boli na mestských pozemkoch kompetentným štátnym orgánom uznané dva poľovné revíry. Na lesných pozemkoch je to poľovný revír Leštiny a na poľnohospodárskom pôdnom fonde je to poľovný revír Podkarpatské pole. Na riešenie problému premnoženej zveri sme sa opýtali oboch združení.
Stanovisko Poľovníckeho združenia Leštiny
„PZ Leštiny pôsobí v lesnom revíri, kde stavy zveri nedosahujú nijako dramatické počty, o čom sa môže presvedčiť každý návštevník lesa. Sme si vedomí trendov a s ohľadom na požiadavky vinohradníkov sme aj tento rok navýšili plán lovu s očakávaním, že sa to pozitívne premietne do celkovej situácie. Zároveň však v posledných rokoch upozorňujeme, že neustále zvyšovanie plánu lovu či každoročne sa opakujúce povoľovanie mimoriadneho lovu samo osebe neprináša očakávané výsledky. Lov by mal byť iba jedným z krokov, rozhodne nie jediným. To sme tlmočili už v roku 2016 aj na rokovaní na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a odvtedy veľakrát pri rôznych príležitostiach. Sme vždy ochotní pomôcť, ale očakávame väčšiu súčinnosť ako štátnych orgánov, tak vinohradníkov, pri realizácii účinných opatrení.
Naše pôsobenie môžeme rozdeliť na činnosti súvisiace s poľovníctvom, pri ktorých postupujeme striktne podľa príslušných zákonov, vyhlášok, ďalších predpisov a usmernení. Potom sú tu ale aktivity, ktoré s výkonom práva poľovníctva nesúvisia alebo súvisia len okrajovo, ako je osveta medzi širokou verejnosťou. A práve tu chceme ešte zintenzívniť našu činnosť, aby sa ľudia v prírode správali zodpovednejšie a pričinili sa tak o to, že zver bude v lese nachádzať potrebný pokoj, a to najmä v kritických obdobiach roka, ako je obdobie núdze, obdobie kladenia mláďat či doba párenia. Považujeme za potrebné apelovať na všetkých občanov, aby neprikrmovali zver v blízkosti bytoviek, domov, chát či vinohradov, čo je aj v zmysle zákona zakázané.“
Stanovisko Poľovníckeho združenia Podkarpatské pole
„Premnoženie zveri nie je problém súčasnosti. Ide o dlhodobo neriešený problém, a to nielen tu v našich podmienkach, ale v rámci celého Slovenska. Naše združenie má v kmeňových stavoch zver srnčiu, zajačiu a bažantiu. Ostatná zver, ak hovoríme o premnoženosti, to je dančia a diviačia, ktorá k nám dochádza z horských revírov, i keď v neobrobených vinohradoch si našla veľmi vhodné a dobré podmienky pre život. Takže máme i my lokality, kde dochádza k rozmnožovaniu tejto zveri. Takáto zver nemusí ani migrovať do lesa, pretože už sa narodila mimo lesa. Jedná sa hlavne o diviačiu a dančiu zver. Hlavne diviak, ktorý je všežravec, nám likviduje, požiera mláďatá zajacov, bažantov aj srnčiat.
PZ Podkarpatské pole napriek veľmi ťažkým podmienkam pre výkon práva poľovníctva sa snaží mimoriadnym povolením k lovu tejto zveri znižovať jej stavy. Dovolíme si povedať, že ani jedno poľovnícke združenie, poľovnícky spolok v rámci celého Slovenska nemá ťažšie podmienky pre odlov, a tým aj znižovanie stavov premnoženej zveri, ako máme my. Sme prímestský revír, prevažne s vinohradmi. Dovolíme si povedať, že 40% plochy vinohradov je neobrobených, sú zarastené trnkami, šípkami, černicami.
PZ Podkarpatské pole mimoriadnym povolením k lovu robí maximum preto, aby sme znížili tieto stavy, ale nie je to záležitosť jedného ani dvoch rokov, ale čo treba urobiť v prvom rade, je, aby sa vyčistili všetky neobrobené plochy, v mnohých prípadoch neprechodné pre človeka, kde táto zver nebude mať podmienky pre úkryt, ale vráti sa späť do lesa.“
Pripravila: N. Bednáriková, foto: pixabay