Pezinské školy sú preplnené, preto bude mesto potrebovať nové vyučovacie priestory. Buď vo forme prístavby, resp. elokovaného pracoviska – a to už od septembra 2020 – alebo v dlhodobom horizonte piatich až siedmich rokov vybuduje celkom novú základnú školu. Vyplýva to z koncepcie školstva, ktorú vypracovali odborníci z mestského úradu a vzalo ju na vedomie mestské zastupiteľstvo mesta Pezinok.
Materiál sa plným menom volá Analýza stavu školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Pezinok za obdobie 2006 až 2019 a prognózy jeho vývoja do roku 2020. Ako povedal pre časopis Pezinčan metodik školského úradu na MsÚ Pezinok Erik Špaňo, ide o prvý komplexný materiál tohto druhu.
„V roku 2015 bola vytvorená pracovná verzia koncepcie do roku 2020, takisto aj na predošlé päťročné obdobie 2010 až 2015. Ale koncepcia ako materiál, ktorý zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo, je tu po prvý raz,“ uviedol Erik Špaňo. „Keďže situácia na základných školách je alarmujúca z hľadiska preplnenosti, chcelo nové vedenie mesta nejaký podkladový materiál, aby sa pri riešení situácie dalo odrážať od nejakých faktov a čísiel. To bol impulz pre vznik koncepcie.“
Hlavným dôvodom, prečo vznikol takýto komplexný materiál, je teda demografický vývoj. Počet obyvateľov Pezinka narástol z 22 216 v roku 2006 na 24 931 v roku 2018. Veľmi podobný bude aj údaj z roku 2019, ktorý sa ešte bude aktualizovať 31. decembra. Popri pravidelnom prirodzenom ročnom prírastku asi 200 až 300 narodených detí štatistiky prezrádzajú, že sa každoročne do mesta prisťahuje niekoľko stoviek nových obyvateľov. Kým v rokoch 2006 až 2012 sa toto číslo pohybovalo v intervale 500 až 600 ľudí za rok, v rokoch 2013 až 2017 to bolo už cca 600 až 700 ľudí každoročne. Ako príklad spomeňme rok 2014, kedy sa narodilo 324 detí a prisťahovalo sa 628 ľudí. O rok neskôr popri 309 narodených deťoch pribudlo 709 nových prisťahovaných občanov Pezinka.
„Demografický vývoj obyvateľstva v meste Pezinok môže ovplyvniť aj bytová výstavba, v dôsledku ktorej sa predpokladá zvýšený záujem mladých rodín usadiť sa v meste Pezinok,“ konštatujú autori materiálu.
To sa logicky prejavilo aj na náraste počtu školopovinných detí. V roku 2006 ich bolo 2 111, no vlani tento počet narástol na 2 355. Vo všetkých ohľadoch pozitívna skutočnosť však znamená aj viac školských lavíc. Ak si predstavíme triedy s 25 žiakmi, znamená rozdiel medzi rokmi 2006 a 2018 približne 10 školských tried navyše, samozrejme rozptýlených v rôznych ročníkoch.
„Spravili sme hĺbkovú analýzu smerom do minulosti – ako sa začal prejavovať demografický vývoj a ako sa priebežne riešili požiadavky na kapacity škôl a školských zariadení v meste, ako sme na tom v súčasnosti podľa evidencie obyvateľov a tiež aká je prognóza na najbližšie roky,“ vysvetlila čitateľom Pezinčana Viera Tóthová, referentka školského úradu na MsÚ Pezinok. „Na základe všetkých týchto údajov sme dospeli k zisteniu, že k budúcemu školskému roku potrebujeme navýšiť počet tried, pretože inak nebudeme môcť naplniť požiadavku zákona, ktorý nám ukladá zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky. Ako riešenie sa ponúka zriadenie elokovaného pracoviska na určitú dobu, ako aj prístavba šesťtriedneho pavilónu k Základnej škole Na bielenisku, čo by pokrylo potreby mesta na ďalšie štyri roky. Prístavba k základnej škole Na bielenisku a vytvorenie elokovaných tried sa bude realizovať súbežne tak, aby obidve tieto alternatívy boli k dispozícii od 1. 9. 2020.“
Keďže problém nie je nový, školy sa s ním vyrovnávali, ako bolo v ich silách: robili prestavby, prístavby, dobudovávali jednotlivé triedy, ale narazili na hranice svojich možností. „V tejto chvíli priamo v školách už nie je možné zvýšiť ich kapacitu. Takýto je teraz stav a treba niečo urýchlene urobiť,“ povedala Viera Tóthová.
Jej kolega Erik Špaňo k tomu dodáva: „V súčasnosti sú triedy kapacitne naplnené, v priemere sa v nich môže nachádzať po 25 detí vo všetkých ročníkoch. Základné školy museli rušiť rôzne odborné učebne a kabinety, aby sa uvoľnili priestory a aby v nich vznikli triedy, do ktorých by sa deti pomestili. Platí, že je menej \'deviatackých\' tried, teda žiakov, ktorí odchádzajú, než prváckych tried, ktoré potrebujeme. Boli sme si to pozrieť a v niektorých učebniach deti naozaj nemajú toľko priestoru, koľko by potrebovali.“
Napokon je tu tretia alternatíva – pokiaľ sa nezmení demografický vývoj, vyvstáva potreba výstavby novej školy. V hre je oblasť tzv. CO skladov v Cajle. Ide však o projekt v časovom horizonte 5 až 7 rokov a samozrejme s vysokými nákladmi, pretože postaviť úplne novú školu „na zelenej lúke“ si vyžaduje investície do vybavenia – od telocvične po kuchyňu – a najmä do nových učiteľov.
Mesto bude musieť hľadať spôsob, ako ich prilákať, motivovať. Ako pritom hovorí Erik Špaňo, problém s nedostatkom učiteľov sa týka celého Bratislavského kraja. „Často už mladí absolventi pedagogických škôl mieria do iných oblastí, predovšetkým do súkromného sektora, prípadne vydržia učiť na školách rok maximálne dva a potom zmenia svoje pôsobisko. Možnosti mesta nie sú veľmi veľké, možno by najskôr prichádzali do úvahy náborové príspevky, prípadne iné benefity, ako je možnosť bezplatne si rozširovať svoje znalosti cudzích jazykov,“ uviedol Erik Špaňo.
Potreba získavať nových učiteľov pritom nemusí súvisieť len so stavbou novej školy. Pri čítaní školskej koncepcie je napríklad zrejmé, že mnohé materské aj základné školy majú pomerne vysoký vekový priemer pedagógov – v niektorých prípadoch vyše 50 rokov. Čaká ich teda generačná obmena.
Školská koncepcia je otvorený materiál a bude sa priebežne aktualizovať. Rovnako bude potrebné sledovať demografický vývoj a najmä počet ľudí, ktorí sa do Pezinka prisťahujú.
„Pezinok rovnako ako iné podobné mestá pociťuje blízkosť Bratislavy a stály prílev ľudí, ktorí tu chcú bývať,“ dodáva Viera Tóthová. „Situáciu potom komplikuje aj fakt, že ľudia, ktorí sa do Pezinka prisťahujú, si málokedy hneď nahlásia trvalý pobyt. Nevieme tak odhadnúť, koľko detí o rok, o dva alebo o tri bude chodiť do škôl. Keď nastane obdobie zápisu, rýchlo si vybavujú trvalý pobyt, pričom niekedy nastávajú aj špekulácie – prihlasujú sa na adresy u hocikoho, podľa toho, na ktorú školu chcú svoje deti dostať.“
Paradoxne v iných regiónoch Slovenska, kde mohli čerpať na tento účel eurofondy, majú neraz krásne vybudované školy, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji sa donedávna všetko riešilo len z financií miest a obcí. Bude preto potrebné hľadať riešenia, ako deťom zabezpečiť, aby si splnili povinnú školskú dochádzku.
O koncepcii, ktorú spracovali Erik Špaňo a Viera Tóthová, rokovala Komisia školstva mládeže a vzdelávania pri mestskom zastupiteľstve, Mestská školská rada aj samotné Mestské zastupiteľstvo. „Všetci ho zobrali na vedomie a budeme si veľmi držať palce, aby sme to do septembra stihli,“ dodala Viera Tóthová.
